ROZHOVOR O TRADIČNÍ ČÍNSKÉ MEDICÍNĚ
Jak se jí inspirovat i ve stř. Evropě s Jankou Dzurillovou
Janka Dzurillová je velmi příjemná žena a také terapeutka čínské medicíny. Proto jsem se jí zeptala, formou psaného a vůbec prvního rozhovoru Janky, na několik věcí spojených s čínskou medicínou.
Jančiny odpovědi vás můžou inspirovat i u nás v prostředí střední Evropy. Nejde o to zapropagovat čínskou medicínu, ale inspirovat se u ní a vzít si z tisíciletého asijského učení to dobré pro sebe samu a svoje blízké.
Jani, nejprve Tě poprosím, aby ses představila. Kdo jsi, co děláš a jak dlouho děláš tradiční čínskou medicínu?
Veronika, ďakujem za pozvanie na rozhovor. Téma, ktorej sa venuješ je mi veľmi blízka a dovolím si tvrdiť, že stravovanie je jedna zo zásadných vecí v starostlivosti o naše zdravie. Práve stravovanie a zdravý životný štýl sú neoddeliteľnou súčasťou čínskej medicíny (ČM).
4-ročné štúdium som začala v roku 2012 a rôznemu postgraduálnemu štúdiu sa venujem doteraz. Tvrdím, že čínska medicína je na mnoho životov a jej záber je tak široký, že nám-praktikom ČM nuda nehrozí. Venujem sa ČM aj ako už spomínaný praktik, mám teda svoju vlastnú prax a som veľmi šťastná, že ma život k tomu doviedol.
Mohla bys popsat, proč jsi začala dělat TČM a jak nám ve střední Evropě může pomoci?
Moja cesta k ČM bola cez môj osobný príbeh. S manželom sme sa snažili o dieťatko, ktoré neprichádzalo napriek tomu, že sme boli podľa lekárov obaja v poriadku. Odporúčali nám už iba umelé oplodnenie, s čím som nesúhlasila. Cítila som, že sa to deje z nejakého vyššieho dôvodu.
Začala som hľadať iné cesty, veľa som čítala o zdravom stravovaní, očiste tela, mysle atď. Keď som prišla z práce, sadala som ku knihám a čítala a čítala. Dostala som sa už k odbornejšej literatúre a úplne ma to fascinovalo. Teraz je už výber kníh, škôl a podobne veľmi veľký ale pred desiatimi rokmi to u nás tak nebolo. No a keď som nad tým trávila toľko času, tak som si povedala, že si tú ČM rovno vyštudujem.
Až postupne som si uvedomovovala, že moje poznatky mám šíriť aj ďalej, neuchovávať si ich len pre seba, ako som pôvodne zamýšľala. Chcela som uspokojiť svoju zvedavosť a vyplynulo z toho moje poslanie.
ČM má určite čo povedať aj nám v Strednej Európe. Aj my sme ľudia, tak ako ľudia v Číne, či kdekoľvek inde na Zemi. Aj na nás platia zákonitosti vesmíru a prírody. Viem, že je veľa ľudí, ktorí zastávajú názor, že liečiť sa máme bylinkami z miesta nášho pôvodu, no prax ukazuje, že čínske bylinky u nás fungujú rovnako úžasne ako v Číne.
Ich systém bylín je za dlhé storočia až tisícročia tak prepracovaný, že sa máme skutočne čo učiť. Tak ako ľudia v Číne aj my trpíme rôznymi problémami či chorobami a tým, že ČM je prírodná celostná medicína, máme obrovský dar, že ju môžeme využívať.
Pravdaže – akútny infarkt alebo zápal slepého čreva čínskou medicínou riešiť nebudeme, ale bolesti hlavy, alergie, nespavosť, neplodnosť a pod. sú všetko známky nerovnováhy v organizme. A práve na tom je ČM založená – prinavrátiť telo do rovnováhy a obnoviť jeho samoliečivé schopnosti.
Když se na TČM podíváš i z toho výživového pohledu, co Tě na ní inspiruje. A vaříš podle pěti elementů?
Fascinuje ma prepracovaný systém, ktorý Číňania objavili tým, že pozorovali prírodu, vesmír, život a našli všetky tieto súvislosti. ČM je tu tisíce rokov a stále funguje, vnímam ju ako niečo živé a úplne prirodzené. Keď sa naladíme na svoje telo a na prírodu, dostaneme aj varenie úplne do krvi.
Tak to je aj u mňa – varím veľmi intuitívne, bez receptov a rešpektujem ročné obdobia. (Priznávam že aj ja mám počas Vianoce chuť na mandarínky a občas si dám aj paradajku v zime.) V zime viac zahrievajúce, v lete osviežujúce. Polievky sú však každodennou súčasťou nášho jedálnička, či je zima či leto – slezina polievky miluje, ja milujem polievky i slezinu, tak je to jasné.
Keď sa pozrieme na 5-elementové varenie – základom je, aby v každom jedle boli zastúpené všetky elementy a aby sme rešpektovali ročné obdobia jednotlivých potravín vrátane ich termiky. Keď vezmeme do úvahy, že do takmer všetkého jedla, ktoré varíme ide soľ (tá sa spája s elementom voda) a čierne korenie (element kov), tak už máme zastúpené hneď 2 elementy. A keďže pri varení používame omnoho viac ingrediencií, verím, že v jedlách mnohých žien, ktoré varia pestro, budú zastúpené všetky elementy.
Ak by sa do tejto témy niektoré žienky chceli ponoriť hlbšie, sú na našom trhu dostupné rôzne knihy a v dnešnej dobe už i rôzne kurzy, ktoré sa tomuto venujú podrobne. Snáď najznámejšou na našom trhu je kniha Barbary Temelie Výživa podle pěti elementů. Od tejto autorky vyšli u nás aj ďalšie knihy – Kuchařka podle pěti elementů a Výživa podle pěti elementů pro matku a dítě.
- Súčasťou týchto kníh je krásna a prehľadná tabuľka, ktorá zaradzuje najpoužívanejšie potraviny pod jednotlivé elementy a taktiež je v nej uvedená termika týchto potravín.
Termika predstavuje teplotný účinok na náš organizmus. Či nás zahrieva (jemne alebo silno), ochladzuje, osviežuje alebo či je neutrálna. Aj u mňa bola táto naozaj krásna tabuľka istý čas nalepená na chladničke. Odporúčam ju každému, kto chce stravou liečiť svoje telo i ducha. U svojich klientov som niekoľkokrát videla občas až malé „zázraky“, ktoré úprava stravovania prináša.
Rada by som však ozrejmila jednu zásadnú vec – spomenula som, že keď sa naladíme na svoje telo a prírodu, to správne stravovanie nám ide intuitívne.
Ľudia si často mýlia tieto pojmy – aj ja počúvam vety typu „Dám si to, na čo mám chuť, čo si moje telo pýta“. A tak si dajú často keksy, čokoládu, rezeň, hamburger, jogurt… Je to v poriadku, ak je to občas. Ak si však telo pýta niečo také každý deň, niečo nie je v poriadku. Naše telá sú zaťažené pesticídmi z potravy, chémiou z kozmetiky, z ovzdušia, z čistiacich prostriedkov, z liekov, k tomu sme preťažení stresom atď…
Naše telá sú často v nerovnováhe a preto keď si „telo niečo žiada“, nie je to skutočná žiadosť zdravého tela, ale toho zaťaženého. Oslabené telo má zastreté pravé chute a preto si pýta veci, ktoré nerovnováhu ďalej prehlbujú.
Máš nějaký tahák, jak si zapamatovat spojení jednotlivých orgánů, ročních období a chutí?
To je zaujímavá otázka. Veľmi rada si veci zjednodušujem, hľadám v nich logiku a súvislosť. Prepojenosť elementov, orgánov, chutí, ročných období a ďalších súvislosti mám v sebe tak vžitú, že som v podstate na toto žiadne ťaháky nepotrebovala ale môžem Vám ukázať ako vo veciach hľadám súvislosti.
- Element drevo predstavuje napr. rastliny, stromy ai., ktoré rastú, rozpínajú sa, oživujú, prebúdzajú – je to začiatok cyklu a preto jar. Vtedy sú všetky plody ešte kyslé, preto je chuť spojená s drevom práve kyslá. Orgánom je pečeň(= v češtině játra), ktorá je zodpovedná za priechodnosť v organizme, aby mohla čchi (energia), krv, telesné tekutiny i výživné látky plynule prúdiť. Tak ako drevo potrebuje voľný priestor na svoj rast, tak aj pečeň potrebuje pre plynulé prúdenie čchi priestor bez prekážok.
- Oheň sa spája so srdcom. Vraví sa, že „hreje ma pri srdci“. V lete je skutočne teplo až horúco, preto je ročným obdobím ohňa práve leto. Chuť je horká – keď niečo spálite, tak je to horké. (= v češtině je chuť hořká, ale i ta může být horká)
- Slezina je orgán zodpovedný (okrem iného) za našu výživu a element, s ktorým sa spája je zem. Práve zem nám dáva svoje dary, plody a najväčšiu úrodu zberáme koncom leta. Preto je aj ročné obdobie neskoré leto spojené so zemou. Chuť je sladká, tak ako plody, keď dozrejú.
- Pľúca, ktoré podľa ČM riadia hlas, sú spojené s kovom. Aj u nás sa hovorí: „Má zvonivý hlas“. Keď poklepeme na kov, krásne zvoní, preto pľúca = kov. Ročným obdobím je jeseň a chuť pálivá – aj kov musíme rozPÁLIť, aby sme s ním mohli pracovať a tvarovať ho.
- Podľa Číňanov sa životná energia skrýva v obličkách ( = v češtině ledviny) alebo v priestore medzi obličkami (v starých textoch sa to rôzni, ale vždy sa spomínajú obličky) – u mňa to predstavuje niečo hlboké a hlboká je aj voda. Voda býva chladná, a preto sa spája s elementom zima. Najväčšia časť vody na našej Zemi je morská a tá je slaná, preto aj chuť, ktorá sa spája s elementom voda, je slaná.
Berte to naozaj ako ťahák, nie citácie zo starých textov. :-)
V čem může ČM (v Česku se často používá TČM – tradiční čínská medicína) pohled pomoci nám ženám? Jak se daří zvládat přes TČM například poruchy cyklu (případně s čím to souvisí), problémy s otěhotněním anebo menopauzu?
Aj ČM medicína tvrdí, že ženy sú cyklické, to je už v dnešnej dobe známy fakt. Ja znovu spomeniem slovo rovnováha. Je to základný pojem v ČM, s ktorým sa spája naše zdravie. Rovnováha v organizme = zdravie. Akákoľvek nerovnováha sa prejaví aj navonok – u niekoho ako migréna, u iného ako ekzém a u ďalšieho napr. ako nepravidelná či bolestivá menštruácia.
Je dôležité zistiť, kde sa nerovnováha nachádza a pracovať na jej odstránení. Dôvodov môže byť skutočne veľa – u niekoho je dôvodom neplodnosti oslabená energia obličiek, u inej ženy to môže byť stagnácia pečeňovej čchi alebo nedostatok krvi atď.
- Ku každému človeku sa pristupuje individuálne a to pomocou fytoterapie, dietetiky a akupunktúry. Telo, myseľ a emócie sú spojené nádoby, a preto pozornosť nezameriavame len na telo, ale aj na duševnú a emočnú vyrovnanosť – dôležitý je aj pohyb, oddych, očista mysle ai. Nielen jedlom je človek živý.
Čo sa týka menštruácie, mala by byť podľa ČM pravidelná každých cca 28 dní, bezbolestivá a krv by mala voľne odtekať. Akákoľvek odchýlka je známkou nerovnováhy. Menopauza je vraj do istej miery aj určitým zrkadlom toho, ako sme sa o seba v priebehu života starali. Ženy, ktoré sa príliš stresovali a nestarali sa o svoje telo či dušu s láskou, mávajú väčšinou priebeh menopauzy o čosi ťažší.
Nielen v gynekológii zohrávajú obrovskú rolu aj emócie, preto vás pozývam, aby sme na svojom vnútornom svete pracovali usilovne a s láskou rovnako ako so svojím telom. Buďme k sebe milé.
Je nějaká rada, kterou bys podle svých zkušeností (a nemusí to být jen z TČM) chtěla předat ženám? (např. sebeláska, přístup k jídlu, životu apod)
Ako prvé mi napadá heslo „CHCIEŤ nie MUSIEŤ“ pre seba niečo urobiť. Ak chceme pre svoje zdravie niečo urobiť, je správne stravovanie neoddeliteľnou súčasťou. Často sa stretávam s tým, že sa ľudia sťažujú – „och, už nemôžem jesť jogurty“, „musím jesť polievky“… Ak máme v hlave informáciu, program, že niečo NESMIEME jesť, že MUSÍME meniť stravu a podobne, zmeny sa robia skutočne ťažko.
Odporúčam spýtať sa samej seba: „ Čo môžem urobiť pre svoje zdravie, pre svoju pohodu? Chcem sa mať naozaj lepšie?“ Ak si odpovieme naozaj úprimne, že túto zmenu CHCEMe, nie MUSÍMe, že sa CHCEMe mať naozaj lepšie, tak sa zmeny robia oveľa ľahšie.
Keď bude pri Vás nabudúce niekto sedieť a dávať si veterník a vy máte zmenenú stravu pretože MUSÍte (napr. kvôli Vašej alergii), odriekanie veterníka Vám neurobí dobre. Ak si však poviete, že jablko vyživí vaše pľúca a že veterník by vás iba oslabil a to už naozaj NECHCEte, tak ste vyhrali sama nad sebou.
Ak sa máme skutočne rady a ak skutočne CHCEMe zmenu (a nie MUSÍMe), tak máme opraty vo svojich rukách a samé sme tvorkyne nášho života. Ja tomu hovorím, že: „Ja som vietor a nie lístok vo vetre.“ Prajem nám všetkým, aby sme boli my tým vetrom. :-)